Maky okrasné budú dominantou kvitnúceho letného záhona

Maky okrasné budú dominantou kvitnúceho letného záhona

Určite ste si v detstve robili bábiky z vlčieho maku, ostatne i jeden večerníček hovorí „O makovej bábike a motýľovi Emanuelovi“. Na makových poliach sa pestujú maky hlavne pre olejnaté semená (nielen do buchiet), na okrajoch polí s obilím sú zasa maky krásnou burinou, i keď v dnešnej dobe už málo viditeľnou. Ako z maku siateho, tak i z vlčieho boli vyšľachtené krásne varianty na okrasu v záhrade.

Všetky druhy maku (rod. mak – lat. Papaver, zahrňujúci okolo stovky druhov a odrôd) majú jeden spoločný znak – vo svojom tele i v plodoch obsahujú mliečnice, ktoré pri poranení ronia latex obsahujúci ópiové alkaloidy (napr. morfín, kodeín, papaverín, narkotín a iné – celkovo asi 40 alkaloidov), tie sú často využívané v lekárstve, ale i zneužívané na výrobu nebezpečnej drogy – ópia. Makové semená bohaté na olejnaté látky sa u nás používajú ako na lisovanie oleja za studena, tak i pri príprave potravín v pekárstve a cukrárstve.

Maky, je jedno či okrasné či siate, vyžadujú slnečné stanovisko a dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Hlavne vytrvalé druhy majú rady zároveň dostatočne hlboké a výživné (alebo pravidelne hnojené) pôdy. Rastliny sú zväčša pomerne odolné voči suchu. Maky sa množia hlavne výsevom, vytrvalé druhy i delením trsov alebo koreňovými odrezkami.

Maky môžeme rozdeliť na jednoročné (letničky) a vytrvalé druhy. Jednoduché červené kvety má planý mak vlčí (P. rhoeas), pôvodom z Orientu, u nás už je však považovaný za náš pôvodný druh. Záhradkári ho nemajú radi, je odolnou poľnou burinou. Z planého vlčieho maku bolo vyšľachtených veľa zaujímavých záhradných odrôd. Výška letničiek je okolo 60–100 cm. Majú jednoduché a plné kvety, vo farbách rôznych odtieňov červenej, ružovej až oranžovej či bielej, u niektorých s rôzne farebným lemom, kvitnú v júni až júli.

Medzi jednoročné patrí i mak siaty (P. somniferum) a jeho odrody. Je najčastejšie využívaný v poľnohospodárstve na produkciu semien i ópiových alkaloidov. Pestovaný človekom bol už v staroveku. Kvety má zväčša v rôznych odtieňoch bielej a fialovej či v ich kombinácii. Vyšľachtených je mnoho odrôd s veľkými kvetmi (okolo 10 až 15 cm) v bielej, ružovej, červenej či fialovej farbe. Kvety môžu byť plné i jednoduché, so strapatými a rozoklanými i hladkými zvlnenými okrajmi. Kvitnú v júni až júli a vydržia na rastline asi 14 dní.

Stále viac populárne sú vytrvalé okrasné druhy makov, zvlášť tie väčšieho vzrastu s veľkými, nápadnými, farebnými kvetmi. Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale), pôvodom z Malej Ázie, vysoký okolo 100 cm s kvetmi oranžovej až červenej farby uprostred s čiernou škvrnou a mak záhradný (P. pseudo–orientale), kríženec P. orientale a P. bracteum. Ten dorastá do výšky cez 100 cm a má veľmi variabilné kvety, najčastejšie červenooranžové s čiernou škvrnou uprostred. Občas je škvrna svetlejšia alebo úplne chýba a kvety môžu byť sfarbené i do ružova či do hneda.

Vhodným kultivarom maku možno oživiť i skalku. Skalkové druhy sú prevažne vytrvalé, menšieho vzrastu (okolo 10 až 40 cm), nie sú náročné na výživu. Sú odolné voči suchu, preto ich môžeme vysadiť na slnečné kamenisté skalky či svahy i na zelené strechy. Zaujímavý je kultivar Papaver alpinum, 8 až 12 cm vysoký druh so žltými, oranžovými či bielymi kvetmi, alebo Papaver atlanticum, 10 až 40 cm vysoká rastlina s oranžovočervenými kvetmi, ktorý pochádza z horských oblastí Maroka. 

Publikované dňa 2020-10-12

Menu