×
Vyhľadávanie v blogoch

Všetko o pestovaní broskýň

Broskyne sú pomerne krátkoveké stromy, žijú v priemere 15–20 rokov. Podľa zvoleného typu podnože dorastajú do maximálnej výšky 5 metrov. Pôvodom sú najskôr z Číny, odkiaľ sa "perzské jabĺčka" dostali do Ríma a ďalej do Európy. U nás sa pestujú najčastejšie vo forme zákrsku či štvrťkmeňa. Broskyňa obyčajná rastie tiež voľne ako ker. Broskyne sú teplomilné a náchylné na celkové pôdne podmienky.

Čo všetko treba pri výbere stanoviska zohľadniť?

Broskyniam vyhovuje slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m. n. m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom. Pôda by mala byť suchšia, humózna, vápenatá a živná, stredne ťažká až piesočnatohlinitá.

Broskyne je možné pestovať aj vo vyšších polohách (nad 450 m. n. m.), tu je ale naozaj nutný správny výber stanovišťa. Štvrťkmene a zákrsky vysádzame najčastejšie do sponu 5 x 3 až 4 m.

Pred zasadením stromu odstránime odumreté korene, ostatné zakrátime a namočíme do vody aspoň na 2 hodiny. Pri jarnej výsadbe urobíme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.

K mladým stromčekom dáme v prvých rokoch života patričnú oporu, niektoré ju budú potrebovať celý život. Kôl zatlčieme do už vyhĺbenej jamy, potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme, aby sa pôda dobre dostala aj pod korene.

Substrát doplníme, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kôlu. Novozasadený stromček je nutné dôkladne preliať cca 15 litrami vody. Po vsiaknutí vody je možné namiesto výsadby mulčovať kôrou či lístím.

Aby sme podporili veľkosť a kvalitu plodov je dôležité hnojenie aj po dokvete. Inak dopĺňame základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej). Môžeme prihnojovať aj vyzretým hnojom, ale treba už určité skúsenosti (k trojročnému stromu cca 10 kg hnoja, k päťročnému 20 kg atď.). Možno zohnať ale už špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré nám celú prácu uľahčia. Vstrebávanie živín podporíme postrekom listov roztokom lignohumátu (ten využijeme aj na ďalšie stromy či zeleninu).

Najväčšie nároky na vodu majú stromy hlavne v máji a v júni, potom cca 3 týždne pred zberom. Voda sa musí dobre vstrebávať do pôdy, aby nezačali uhnívať korene.

Broskyne dokážu krátkodobo zniesť mrazy až -25 °C, ale sú pomerne náchylné na vymŕzanie. Na chladnejšie počasie ich pripravíme obalením rákosím, jutovinou, či potretím kmeňa a hlavných vetiev vápenným mliekom (20 % roztok haseného vápna a vody).

Broskyne a nektarinky trpia množstvom chorôb, rovnako ako ostatné ovocné dreviny. Typickou z nich je napríklad kučeravosť, kedy sa na listoch objavujú najprv žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a tým deformujú celý list. Listy zasychajú a opadávajú. Prevenciou je využiť na jeseň postrek fungicídmi s hydroxidom meďnatým, ako je Champion, Kocide a ďalšie.

Naše babičky využívali na postrek listov mlieko. Ak ste zástancami ekologického pestovania, určite túto metódu vyskúšajte. Mlieko zmení pH na povrchu listov, čo zabráni výskytu plesní a niektorým živočíšnym škodcom.

Ak vetvičky vášho stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú a kvety sú ako po spálení mrazom, pravdepodobne ide o moniliový úpal. Strom ošetrujeme preventívne na začiatku kvitnutia a po dokvete, obzvlášť ak je jar chladná a daždivá.

Kaderenie, žltnutie listov a ich následný opad spôsobujú aj vošky broskyňové, sú tiež prenášačom ďalších vírusových chorôb. Najlepšou prevenciou je už v zime previesť postrek sulkou alebo iným prostriedkom proti prezimujúcim škodcom.

Súvisiace články

Menu

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Vytvorte si bezplatný účet na ukladanie obľúbených položiek.

Prihlásiť sa