Pestujeme ovocné stromy - jabloň
Stanovište pre jablone vyberieme slnečné a teplé. Ideálna je orientácia na južnú stranu s pôdou dostatočne bohatou na živiny, ľahkou, dobre priepustnou, vlhkou, ale nepremokrenou. Jablone uprednostňujú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.
Namiesto výsadby si vopred pripravíme. Vykopeme jamu približne 110 x 60 cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80 x 80 x 100 cm. Pôdu upravíme podľa potreby. Do ťažšej pôdy pridáme piesok a do príliš ľahkej hlinitú zeminu. Na dno jamy dáme odležaný hnoj, či záhradný substrát, ktorý už obsahuje patričné hnojivá.
Pred samotnou výsadbou zastrihneme odumreté korene stromčeka a namočíme ich do vody minimálne na 2 h, pri jarnej výsadbe vykonáme základný rez. Pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.
Mladé stromčeky potrebujú v prvých rokoch svojho života oporu. Kôl zatlčieme do už vyhĺbenej jamy, potom drevinu zvisle vložíme a prihadzujeme zeminu. Stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme, aby sa pôda dostala dobre aj pod korene. Pridáme hlinu, ušľapeme priestor okolo dreviny a nakoniec pripevníme strom ku kôlu. Dôkladne zalejeme. Po vsiaknutí vody môžeme namiesto výsadby mulčovať kôrou či lístím.
Podľa nami vybranej podnože musíme zvoliť dostatočné rozostupy medzi jednotlivými stromami. Štíhle vretená vysádzame do radov vzdialených od seba cca 3 x 4 m, rozostupy medzi jednotlivými stromami by mali byť 0,8 až 1,8 m. Zákrsky vysádzame do sponu 4 m x 3 m, do radov s rozostupmi 3,5 až 4,5 m a s rozostupmi jednotlivých stromov 2,5 až 3,5 m. Štvrťkmene vysádzame do sponu 5 m x 4 m, v radoch 4,5 až 5 m od seba a s rozostupmi jednotlivých stromov 2,5 až 3,5 m.
Pre správny rast jablone je dôležité dodávanie potrebných živín: dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor je možné pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík pridávame hlavne na jar.
Do pôdy nesmieme zabudnúť pridávať humus, najkvalitnejším hnojením je samozrejme dobre odležaný kompost. Zvýšenú pozornosť venujeme pôde najmä v dobe prekoreňovania a tiež pri výsadbe do príliš piesočnatých pôd.
Nezabúdame na pravidelnú prebierku plodov. Odstraňujeme už malé plody na vzdialenosť 10 cm (u menších plodov) alebo 20 cm (u veľkoplodých). Strom by veľkú násadu plodov nestihol vyživiť.
Na zimu sa natierajú kmene a najsilnejšie vetvy tzv. vápenným mliekom - ide o 20 % zmes haseného vápna s vodou. Predtým je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom aplikovať. Strom tak bude chránený nielen pred mrazmi, ale aj pred slnkom. Z južnej strany stromu je možné tiež oprieť väčšiu drevenú dosku. Mladšie stromy je možné obaliť jutovinou alebo rákosovou rohožou.
Pozor na škodcov a choroby jabloní
K jabloniam patrí veľké množstvo škodcov a chorôb, proti ktorým sa dá preventívne brániť.
Najčastejšia je moniliová hniloba plodov, tá sa prejavuje predovšetkým hnednutím pletiva a tvorbou kôpok svetlohnedej farby na povrchu plodov. Proti plodokazu jablčnému používame fungicídy Discus, Rovral, Zaton a mnoho ďalších.
Škodcom je tiež pilatka jablčná, ktorej larvy postupne vyžierajú dužinu a stred plodu. Poškodené plody je nutné odstraňovať, chemickú ochranu vykonávame v dobe liahnutia lariev, keď opadajú okvetné plátky.
Strupovitosť plodov spôsobuje huba, ktorá napáda plody, letorasty aj listy. Vyskytuje sa väčšinou pri príliš hustej výsadbe, za teplého a vlhkého počasia.
Častým škodcom je voška jabloňová, ktorá sa vyskytuje na konci mladých výhonkov. Pomáha preventívny postrek krátko po vyrašení Calypsom, Mospilanom či Pirimorom, alebo umiestnením žltých lepových dosiek.
