Naučte sa bojovať so slimákmi
Rýchlo sa množia a zožerú všetko, čo im skríži cestu. Kto? Plzák španielsky (Arion lusitanicus) alebo slizovec iberský, v skratke slimák. Do našich končín sa dostal z Pyrenejského polostrova, západného Francúzska a Anglicka pred 50 rokmi, čoskoro dobyl celú Európu a rozšíril sa až do USA.
Na jar je eliminácia efektívnejšia
Podobá sa nášmu domácemu plzáku lesnému (Arion rufus) a to svojou veľkosťou 8–12 cm. Líšia sa však sfarbením - plzák lesný je čierny alebo jasne tehlový a má menší apetít, jeho španielsky príbuzný je hrdzavý, akoby "ušpinený".
Plzáci španielski sa pária v júni, vajíčka kladú oba, každoročne to môže byť až 220 ks, rozdelených do niekoľkých znášok. Najviac ich kladú na prelome augusta a septembra, plzáčikovia sa liahnu po cca 40 dňoch.
Vajíčka nakladené v septembri prezimujú a liahnu sa na jar, čím je teplejšie, tým skôr. V našich podmienkach dospelí zimu väčšinou neprežijú. Najviac plzákov sa objavuje v máji a júni. Na jar sú teda mladí a zásahy proti nim sú efektívnejšie.
A ako so slimákmi bojovať, aby počas pár dní nezlikvidovali celú záhradu? Ideálna je kombinácia všetkých dostupných ochranných metód – zber, nástraha pascí, biologická ochrana, ale hlavne aj dôslednosť. Nevzdávajte sa a záhrada sa opäť vráti do pôvodnej rovnováhy.
Rastliny zalievame, pokiaľ možno, priamo ku koreňom a pôdu okolo zbytočne nezvlhčujeme.
Kompost umiestnime čo najďalej od záhonov a pred použitím ho radšej preosejeme. Plzáci majú radi vlhko – tj. kôpky trávy, úkryty z dreva. Využijeme ich teda ako prirodzených lapačov a často ich kontrolujeme.
Ráno alebo za súmraku prejdeme záhradu a pozbierame ich - je to najlacnejší, aj keď trochu pracný variant. Potom ich čo najrýchlejšie usmrtíme, najlepšie zaliatím vriacou vodou.
Lákadlom pre plzáky je pivo
Do záhonov zapustíme nádoby, nalejeme dostatočné množstvo tekutiny a pasce každý deň kontrolujeme. Nevýhodou tejto pasce je, že môže prilákať aj slimáky z ďalekého okolia.
Záhony chránime aj mechanicky - používame rôzne bariéry - zapustené plechy s okrajom zahnutým smerom von, medený drôt, pásy suchého materiálu - piliny, slama, škrupiny. Väčšinou im nechutia aromatické rastliny, takže nimi môžeme olemovať záhon - napríklad šalvia, tymian, levanduľa.
Využijeme prirodzených nepriateľov – ropuchy, jašterice, ježkovia, slepúchy, užovky, pisce a niektoré druhy vtákov – na záhrade im vyhradíme kútik, kde sa môžu zabývať a prirodzene pomáhať.
Ak máme možnosť, zaobstaráme kačice. Slimáky vyhľadáva a sú pre ňu pochúťkou. Jedna kačica nazbiera za deň v priemere osemdesiat dekagramov ulitníkov. Vajíčkami sa živia aj slimáky s ulitou – sklenka západná a sklenka dravá. Na mladých slimákov pôsobí ako nervový jed obyčajná káva, použijeme kávovú usadeninu.
Prirodzeným nepriateľom je parazit, hlísta Phasmarhabditis hermaphrodita. Neohrozuje zdravé prostredie na záhrade a nehubí prirodzených predátorov.
Pri použití chemických prostriedkov dávame pozor, aby sme neohrozili domáce zvieratá. Účinné sú prípravky na báze zlúčenín fosforu a železa, tým dáme prednosť, pretože by nemali ohroziť ostatné živočíchy.
