Kel za kapustou v prospešnosti pre zdravie nezaostáva, vyskúšajte ho

Kel za kapustou v prospešnosti pre zdravie nezaostáva, vyskúšajte ho

V kuchyni nájde široké uplatnenie, je veľmi chutný, a neobyčajne zdravý, ak zvolíte naviac vhodné odrody, môžete ho zberať od mája do januára.

Rovnako ako väčšina hlúbovín, patrí aj kel medzi dvojročné rastliny. V prvom roku pestovania rastlinám narastie listová časť, v druhom roku kvetné stonky, na ktorých sa neskôr vytvoria semená. Zo škodcov a chorôb ho najčastejšie napádajú vošky, molice, skočky, mlynárik kapustový, mora kapustová, nebezpečné sú hubové ochorenia.

Náš tip:

Úrodu pred útokom mlynárika skúste ochrániť tak, že kel vysadíte medzi kríky paradajok, aróma rastlín motýľa zaručene odradí.

Kel má rád vlhšie, stredne ťažké, hlinité a humózne, vyhnojené pôdy. Je vhodnou plodinou na pestovanie v prvej trati. Pestujeme ho z predpestovanej sadby, ale ide to aj z priameho výsevu. Počas vegetácie rastliny okopávame, zavlažujemeprihnojujeme a zaistíme vhodnú ochranu proti chorobám a škodcom.

Najskoršie odrody vysievame už vo februári do skleníka, na záhony ich vysadíme v apríli do sponu 40x50 cm, na prvý zber sa tak budete môcť tešiť už v máji alebo v júni; jesenné odrody vysádzame na záhon do začiatku júla, na zber je čas v auguste alebo v septembri; ozimné odrody sa vysádzajú do konca septembra a zberať je možné až do januára.

Vegetačná doba:

  • ranného kelu sa pohybuje okolo 50-70 dní,
  • u letných a poloranných odrôd je to potom 100-120 dní,
  • u odrôd jesenných 102-160 dní,
  • u ozimnej odrody potom 240-250 dní.

Pestovať sa dá aj pomerne otužilý a odolný ružičkový kel. Ranné odrody kelu ružičkového vysievame od začiatku do polovice jari na záhon chránený pred vetrom do ryhy 1 cm hlbokej; keď semenáčiky narastú do 2 cm, vyjednotíme ich aspoň na 5 cm od seba. Budú dozrievať od jesene až do sklonku roku. Neskoršie odrody tohto kelu vysievame v polovici jari, pričom spôsob výsevu a jednotenia sú rovnaké; dozrievať budú od skorej zimy do jari. Vyhovuje mu úrodná, mierne zásaditá pôda, ktorú sme vyhnojili pred predchádzajúcou plodinou, ak nie, pridáme do nej hnoj alebo kompost pri rýľovaní; potom ju povápnime.

Kel je veľmi bohatý na vitamíny a minerálne látky (obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, karotén, vitamín E a K, kyselinu listovú, draslík, vápnik, mangán, horčík, železo, fosfor, selén, síru, železo, jód, zinok, chróm a fluór). Pozitívne ovplyvňuje tráviaci trakt, uľavuje boľavému žalúdku, zlepšuje funkciu pečene; vitamíny skupiny B sa starajú o zdravie nervovej sústavy; vďaka karoténu sú posilňované sliznice, ich regenerácia aj bariérové funkcie; znižuje cholesterol, podporuje imunitu, má protirakovinové účinky. Pôsobí priaznivo na stav pleti, pomáha k silným zdravým nechtom, lesklým vlasom. Konzumácia ružičkového kelu sa odporúča pri odvodnení, teda ak trpíme opuchmi, dnou, reumatizmom, spoločne s tým má aj detoxikačné účinky.

Publikované dňa 2019-08-13
Štítek: zelenina

Related articles

Najmä v zime Vám Váš organizmus...

Poznáte microgreens a klíčenie semien?

Sadiť možno aj v júli, úroda bude možno až do zimy

Ak v priebehu júla zasejete tieto plodiny, spoľahlivo vám dorastú.

Ako si zabezpečiť bohatú úrodu? Zalievať a hnojiť.

Za prihnojenie vás bohatou násadou plodov odmenia aj ovocné stromy a kríky.

Ako správne pestovať patizóny?

Znovuobjavená zdravá zelenina plná vitamínov.

Záhradnícka sezóna sa rozbieha: osievajte...

Jar je už cítiť vo vzduchu, kalendárne síce ešte neprišla, ale záhradkárom sa už sezóna rozbieha na plné obrátky.

Ak si pestujete vlastné sadenice paradajok, záhon...

Pre predpestovanie sadeníc paradajok je ideálny čas do konce marca.

Pekné na pohľad, nenáročné a navyše užitočné - fazule

Popínavé kríčkové aj kolíkové odrody, rôznofarebné zrná, alebo obľúbené struky...

Kel nie je tak populárny ako kapusta, ale v...

Pochutnať si na ňom možno nielen na jeseň, ale aj v zime, vyznačuje sa totiž veľkou odolnosťou voči chladu.

Menu