Egrešovec hranatý - Bilimbi je vždyzelený, široko a nízko rozkonárený strom, dorastajúci v domovine do výšky 10 m.

Najviac je pestovaný v Latinskej a tropickej časti Ázie. U nás sa pestuje ako izbová rastlina.

Listy sa podobajú nášmu agátu, sú dlhé až 60 cm.

Má škoricovo hnedo sfarbenú kôru. Kvety vo veľkých množstvách vyrastajú v metlinách priamo z kmeňa alebo z hrubých konárov.

Majú zelený kalich a červené až fialové korunné lupienky. 

Plody tvarom a veľkosťou pripomínajú plody našej uhorky.

Farba plodov je v čase zrelosti zelená so žltým nádychom. Ich dužina má pevnú konzistenciu.

Je šťavnatá a má veľmi kyslú chuť, má vysoký obsah kyseliny šťaveľovej.

Príliš kyslé plody sa konzumujú po varení s cukrom, pripravujú sa z nich sirupy, čatní a marmelády.

Sirupy a nálevy z listov sú účinné proti kašľu. Kaša z listov osoží pri reume a ekzémoch.

Tento druh anony pochádza z Ánd od Kolumbie po Bolíviu, kde rastie v nadmorskej výške od 1000 do 2000 m.

Anona trojlupienková je vždyzelený strom alebo ker dorastajúci v domovine do výšky 3–9 m.

Celistvo okrajové, bledozelené po oboch stranách zamatovo chlpaté listy, sú dlhé do 17 cm a široké do 9 cm. 

Kalíšne lístky kvetov sú zelené, vnútorné korunné lupienky červenkasté. Plodiť začína po 4–6 rokoch od výsevu. 

Po dozretí má kašovitá, sladkokyslá dužina lahodnú arómu.

Pridáva sa do zmrzliny alebo ovocných šalátov a pripravuje sa z nej chutné želé a ovocne nápoje.

Plody obsahujú sacharidy, bielkoviny, minerálne látky a vitamíny.

Táto odroda anony je zvyknutá i na chladnejšie podmienky a znáša ľahšie mrazy do -5 °C.

Rastlina obsahuje čierne semená, ktoré sú jedovaté.

Anona mäkkoostnatá je vždyzelený tropický strom, ktorý dorastá do výšky až 8 metrov.

Pochádza z Južnej Ameriky. Na jar má rastlina tmavohnedú až purpurovú farbu.

Má plody s vôňou medu a hmotnosťou 0,5 kg a chuťou pripomínajú zmes banánov a jahôd.

V liečiteľstve sa používajú aj listy aj kôra, ktoré sú vhodné na zníženie horúčky.

Semená sú jedovaté, preto sa musia pred konzumáciou plodu odstrániť.

Anona šupinatá je nízky tropický, široko rozkonárený strom, ktorý má pôvod v Amerike.

Dorastá do výšky 3 - 6 m a pri nižších teplotách je opadavý. 

Vyskytuje sa v nižších nadmorských výškach s vysokou vlhkosťou vzduchu.

Darí sa mu v oblastiach s vysokou teplotou, až 40 °C.

Výhodou tejto odrody je rýchly nástup rastu plodov, už po troch rokoch pestovania.

Ovocie (guľaté zelené až žltozelené plody s priemerom 5 - 10 cm) sa považuje za veľmi chutné.

Dužina je biela, šťavnatá a má lahodnú chuť, ktorá sa prirovnáva k jahodám.

Obsahuje cukry, vlákninu a aj množstvo vitamínov.

Listy tohoto stromu sa využívajú v ľudovom liečiteľstve na zníženie horúčky.

Rastlina obsahuje čierne semená, ktoré sú jedovaté.

Salámový alebo tiež niekde nazývaný Klobásový strom je pôvodom z tropických oblasti Indie.

V súčasnosti je pestovateľsky rozšírený v trópoch celého sveta.

Je to vždyzelený, do 20 m vysoký strom, so sivou a hladkou kôrou.

U nás sa pestuje iba ako izbová rastlina.

Vytvára až 15 cm veľké purpurové kvety a plodí valcovité struky s hmotnosťou až 12 kg.

Tieto plody nie sú jedlé, ale poskytujú potravu zvieratám. 

Čerstvé ovocie je jedovaté a preto sa pred konzumáciou praží, fermentuje alebo suší.

Pripravuje sa z neho tiež pivu podobný alkoholický nápoj.

Výťažky z tejto rastliny sú súčasťou mnohých prípravkov pre starostlivosť o pleť.

V tradičnom liečiteľstve má táto rastlina nezastupiteľnú úlohu, lebo sa o nej tvrdí, že dokáže vyliečiť takmer všetky choroby.

Nápadné plody sú nejedlé a pre človeka jedovaté.

Bengálska dula je v Indii považovaná za posvätnú rastlinu.

Rastie tam na suchých miestach do nadmorskej výšky až 1200 m.

Toleruje vysoké teploty v lete a v zime i krátkodobý pokles teplôt mierne pod bod mrazu.

Rastliny sú vysoké 8–12 m, v našich podmienkach dorastajú do výšky max. 3 m. Sú veľmi vhodné k rezu a tvarovaniu ako bonsaj.

Kvitne od apríla do júla krémovými kvetmi. Aby došlo k tvorbe kvetov, vyžaduje dlhšie obdobie sucha.

Nasledujúci rok plodí guľaté či oválne plody, ktoré sú v čase zrelosti žlté až žltohnedé. Dužina je žltá až oranžová.

V domovine sa tieto plody s obľubou konzumujú.

Ich špecifická vôňa a chuť však mnohých odrádza od konzumácie. 

Používajú sa teda buď na priamu spotrebu alebo sa z nich vyrába marmeláda.

Rastlina sa využíva aj v ľudovom liečiteľstve na stabilizáciu tráviaceho systému, znižuje prekyslenie organizmu a pôsobí protizápalovo.

Kľukva veľkoplodá, alebo aj americká brusnica, je plazivý krík, ktorý na výšku dosahuje len pár centimetrov.

Výhonky sú však pomerne dlhé, až 180 cm. 

Od mája do júna vytvára ružové kvety a následne červené bobule. Tie majú kyslú chuť.

Kľukva je bohatým zdrojom vitamínov a využíva sa v liečiteľstve pri horúčkach, infekciách močových ciest a pod. 

Plody je možné spracovať na sirupy, kompóty, džemy a džúsy, alebo zamraziť či usušiť.

Rastlina je mrazuvzdorná.

Barbadoská čerešňa čiže Acerola je stále zelený ker či stromček, ktorý môže dorastať do výšky až 6 m.

Kvitne ružovými či červenými kvetmi, z ktorých sa následne vytvárajú červené plody, pripomínajúce naše čerešne.

Plody obsahujú veľké množstvo vitamínu C, ale aj ďalších látok (vitamíny, flavonoidy, minerály).

Acerola je pestovaná najmä ako okrasná izbová rastlina, pretože vypestovať plody v našich klimatických podmienkach je pomerne ťažké.

Dobre znáša rez, a tak sa tiež často tvaruje ako bonsaj.

Exotický ker, známy tiež ako modrá fazuľa či prsty mŕtveho mora, pôvodne pochádza z Nepálu, Tibetu a Číny.

V našich podmienkach dorastá do výšky okolo 4 metrov.

Na jar (v apríli a máji) vytvára jemné zvonkovité kvety žlto-zelenej farby, ktoré sa neskôr menia na nápadité podlhovasté struky sýtomodrej farby, ktoré dosahujú dĺžku okolo 10 cm.

Plody obsahujú tvrdé čierne semená a gélovitú dužinu, ktorej chuť je prirovnávaná k uhorke či melónu.

Primárne sa jedná o dekoratívny ker, ktorý na záhrade vynikne najmä ako solitéra.

Je mrazuvzdorný - zvládne teploty až do -23 °C. Mladé rastliny však treba na zimu chrániť.

Tento vždyzelený strom pochádza z dažďových pralesov Ekvádoru a Kolumbie, kde sa vyskytuje do nadmorskej výšky 1200 m n.m.

Oblasť je známa vysokými dažďovými zrážkami a priemernou teplotou okolo 28 °C.

Borojó rastie v tieni vysokých stromov a dorastá do výšky 3 až 4,5 metrov, pri pestovaní v nádobách sa jeho výška pohybuje okolo 1,5 m.

Veľké dlhé oválne zelené listy sú celistvo okrajové. 

Kvitne krémovo bielymi kvetmi. Následne vytvára až 1 kg ťažké plody, ktoré dozrievajú do červeno-hnedej farby.

Plody sú jedlé, chuťovo podobné ovociu tamarind. Konzumujú sa čerstvé, alebo sa z nich pripravujú džúsy, džemy a pridávajú sa do zmrzliny.

Tak ako tamarind, majú vysoký obsah vitamínov a minerálov a sú často využívané pri liečbe rôznych ochorení.