Dá sa to i zdravšie - prírodné sladidlo si vypestujete sami

Dá sa to i zdravšie - prírodné sladidlo si vypestujete sami

Namiesto umelých sladidiel si vypestujte prírodný nekalorický „cukor“, ktorý je veľmi sladký, ale s pravou sacharózou nemá nič spoločné. Rastliny, ktoré toto sladidlo obsahuje, stéviu sladkú alebo lípiu sladkú, možno jednoducho vypestovať. Ako zaujímavosť a obohatenie jedálnička ju ocenia všetci, i diabetici. Z prírodných sladidiel je u nás známejšia stévia, jej pestovanie sa ale nedarí každému. Podobná jej je lípia sladká, ktorá znesie prostredie našich bytov oveľa lepšie a vytvára pekné previsy.

Lípiu sladkú (Phyla dulcis) do svojho jedálnička zaraďovali už Aztékovia a v oblasti Strednej Ameriky a Karibiku je v obľube dodnes. Získala prezývku "aztécky cukor" (vďaka svojmu pôvodu), jej účel ale nesúvisel ani tak so sladením jedla, ale skôr s liečbou kašľa, nachladenia, astmy a kolík. Je pre ňu totiž typická nielen sladká chuť, ale tiež silná vôňa gáfru, ktorá sa podobá našej mäte priepornej a rovnako sa aj užíva. Ak chcete lípiu pestovať ako sladidlo, jej aróma by vám mohla prekážať, preto je lepšie vyhľadať hneď vyšľachtenú odrodu ´Colada´, u ktorej sú aromatické látky potlačené. Rozsiahlymi vedeckými testami však lípia zatiaľ neprešla. Tak či tak jestvuje predpoklad, že sa s ňou dá bezpečne zaobchádzať ako s každou inou bylinkou – keď ju použijete v malom množstve ako dochucovadlo, nemôžete sa predávkovať.

Lístky sú najsladšie, sladia sa nimi pokrmy či nápoje, a to ako v čerstvej, tak v sušenej forme. Výhodou je však jej ľahké pestovanie. Lípiu možno pestovať celoročne v interiéri, aj keď cez leto uvíta letnenie na čerstvom vzduchu. Potrebuje slnko, pozor však na priame žiarenie, ktoré by jej mohlo spáliť listy. Pestuje sa najlepšie v závesnej nádobe, pretože tvorí previsy, ktoré môžu byť až meter dlhé. Substrát sa odporúča hlinito-piesčitý, priepustný, potrpí si na dostatok vlahy, ale neznesie premokrenie. Nepoužívame hnojivá na báze dusíka, to by rastlinu pripravilo o sladkú chuť.

Stévia sladká (Stevia rebaudiana, nazývaná tiež stévia cukrová, sladká tráva, medové lístky) je bielo kvitnúca svetlomilná tropická rastlina z čeľade astrovité. Vo vyššej koncentrácii môže mať skôr príchuť sladkého drievka. Stévia je ako sladidlo na rozdiel od cukru takmer nekalorická, neprispieva k tvorbe zubného kazu a je vhodná i pre diabetikov. Medzi prvými využívali rastlinu kmene známe ako Guaraní v Paraguaji a Brazílii, sladili si ňou mate a používali ju aj v prírodnej medicíne (na pálenie záhy, cukrovku, ako ústnu vodu).

Na pestovanie stévie je dôležitá kvalitne pripravená pôda - optimálna je piesčitá s dostatočným množstvom rašeliny. Stéviu je lepšie najprv zasadiť, predpestovať a až potom presadiť na stále stanovisko. Ide o rastlinu so svetloklíčivými semenami, je treba ju teda dať na povrch pôdy a nechať vyklíčiť, nesmie sa prihŕňať zeminou. Samotné klíčenie stévie by malo prebiehať v rozmedzí teplôt od 24 do 26 stupňov Celzia. Rastlina nesmie byť v žiadnom prípade vystavená dlhodobo nízkym teplotám. Odolnosť je dnes u mnohých kultivarov o niečo vyššia, ale i tak je treba na vonkajšiu teplotu dať pozor - pri teplote nižšej ako 5°C určite stévia zvädne. Zberáme tak, že rastlinu zostrihneme zhruba 10 až 12 centimetrov nad zemou.

Publikované dňa 2020-08-31 Pestovanie rastlín

Menu