Šťavel a jeho pestovanie
Šťavel ružový sa teší veľkej obľube, najmä ako "rastlina pre šťastie k Novému roku". Táto atraktívna trvalka, pochádzajúca zo Strednej Ameriky, patrí do rodu šťaveľovitých (Oxalidaceae) a vyniká svojimi jedinečnými ďatelinovými listami. Napriek tomu, že je v našej klíme možné pestovať šťaveľ ako izbovú rastlinu, v záhrade sa bez zimnej ochrany nezaobíde.
Rastlina dosahuje výšku medzi 15 a 20 cm a jeho hlavným dekoratívnym prvkom sú práve listy. Zásobným orgánom rastliny je cibuľka. Nadzemná časť rastliny je tvorená štvorpočetnými listami smaragdovozelenej farby s charakteristickým červenohnedým krúžkom uprostred, ktoré sa večer sklápajú do dáždnikovej formy. Kvety šťavela majú ružovočervenú farbu a tvoria riedky okolík.
Hoci šťaveľ všeobecne preferuje kyslejšie pôdy, tento druh sa dobre adaptuje na rôzne záhradné podmienky. Vysadzuje sa na jar alebo na jeseň na plné slnko alebo polotieň, pričom hĺbka výsadby by mala byť 4–6 cm a vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami 15 až 20 cm.
Rastlina je nenáročná na starostlivosť, vďaka svojmu dužnatému korenu dobre znáša aj sucho. Po prvom mraze sa cibuľa zloží, nechá sa uschnúť a skladuje sa v suchom priestore pri teplote 2–8 °C. Šťavel sa rozmnožuje dcérskymi cibuľami, ktoré každoročne prináša veľké množstvo nových rastlín.
Šťavel je nielen krásnou ozdobou skalničiek, suchých záhonov a múrikov, ale aj vynikajúcou rastlinou pre okraje trvalkových záhonov a krovín.
Vyniká ako obrubová kvetina a je veľmi dekoratívna aj ako črepníková rastlina. Na rýchlenie sa používajú tepelne upravené hľuzy, avšak domáce prirýchľovanie sa neodporúča.
