V teplých letách oceníte na záhrade rastliny, ktoré nepotrebujú príliš zalievať a vystačia si i s málom vody

V teplých letách oceníte na záhrade rastliny, ktoré nepotrebujú príliš zalievať a vystačia si i s málom vody

K odolným trvalkám, ktorým sucho neublíži, zaraďujeme najrôznejšie okrasné rastliny. Rozchodníky, skalnice, echinacea purpurovájuka či najrôznejšie kultivary rebríčka. Medzi jednoducho pestovateľné, odolné a suchomilné rastliny, patria napríklad perovskie, devätorníky, kručinky, mliečnik myrtovitý, palina, plamienka, tarička, klinčeky, asfodelka žltá, trávnička, pamajorán, yzop, ježibaba, kotúč či starček popolavý. Z drevín to je napríklad tamariška, zanoväť, janovec, sumach, agát alebo hlošina. Z letničiek sú na vlahu nenáročné napríklad kosmatec, portulaka, lokanka, pestrovka alebo slncovka kalifornská. Nesmieme zabudnúť ani trávy - kostravy, ovsíkovec, kavyl, perovec alebo kraslica.

Belavou plsťou sú pokryté vetvičky kompaktných kríkov pachystegia insignis. Vyhovujú im výhrevné, priemerne výživné pôdy s veľmi dobrou priepustnosťou. Výborne sa doplňujú so suchomilnými trávami. Pochádzajú z Austrálie, kde sa prirodzene vyskytujú na suchých skalnatých plochách. V našich záhradách nie sú príliš často k videniu, pritom majú vysokú okrasnú hodnotu a skvelo pôsobia ako výplňové rastliny.

Mliečniky (Euphorbia) sú natoľko rozmanité, že sú vhodné aj do okrasných záhonov, aj do prírodných výsadieb. Na sucho sú tolerantné.  

Nevädza modrá (Centaurea cyanus) ponúkne okúzľujúce modré kvety. Bežne rastie na okrajoch polí, rumoviskách a pri okrajoch ciest. Môže dosahovať výšku až 90 cm. Vyhovujú jej kypré výživné pôdy, na sucho je úplne tolerantná.

Medzi letničky vhodné pre suché polohy patrí gypsomilka (Gypsophila). Záhradu i v sparných dňoch zásobí veľkým množstvom kvetov bielej či ružovej farby.

Nízkou plazivou letničkou vzhľadovo podobnou sukulentom je kosmatec (Dorotheantus). Dariť sa mu bude na suchých miestach a na skalkách, lebo oblasťou jeho pôvodu je Južná Afrika. Stačí mu zálievka 1x týždenne.

Sucho dobre znáša aj horčičník cheirantovitý (Erysimum cheiranthoides) patriaci do čeľade kapustovité. Kvitne od mája do októbra a vyhovuje mu bohatá záhradná pôda, vyrastie ale i na rumoviskách alebo úhoroch. 

Dlhú dobu kvitnutia má gaura (Gaura sp.), prvé kvety sa objavia už v máji a vydržia kvitnúť až do septembra. Pochádza zo severoamerických prérií a dorastá až do výšky jedného metra. Zaujme hlavne neobvyklým typom rastu – vytvára dlhé vzdušné výhonky s jemnými vločkami kvetov bielej alebo ružovej farby. Vyhovujú jej teplejšie oblasti a najviac vyznie v bohatých trvalkových záhonoch. Ak má dobré odvodnenie, porastie i vo vlhkej pôde.

Zaujímavou raritou v záhrade bude katran prímorský (Crambe marittima), ktorý je suchomilný a prekvapí svojou mohutnosťou. Je to slanomilná rastlina z baltského a atlantického pobrežia. Prízemná ružica je tvorená zo silných listov, ktoré sa v polovici leta stratia a objavia sa až dva metre vysoké byle s bielymi drobnými kvetmi. Kedysi sa listy katrana zbierali a pripravovali ako dusená zelenina, patrí totiž do čeľade kapustovité.

Publikované dňa 2020-07-27 Pestovanie rastlín

Menu