Polykultúry: výsev zmiešanej kultúry zeleniny pre bohatú a zdravú úrodu
Pestovanie rôznych druhov kvetov, byliniek a zeleniny spolu umožní dokonalé využitie priestoru, bráni únave pôdy a menej priťahuje škodcov. Zmiešané výsevy umožňujú takzvané polykultúry – ako ich vysiať a ako vlastne fungujú?
Je overené, že určité druhy spolu prospievajú, majú sa skrátka radi a mnohé tradičné kombinácie z tohoto faktu vychádzajú, iné naopak možno len veľmi ťažko overiť. Iba druhy s rozdielnou hĺbkou korenenia, s odlišne rýchlym rastom i tvarom vedľa seba môžu zaručene spokojne rásť.
Niektoré druhy lákajú opeľovačov, iné odpudzujú škodcov, niektoré rastliny môžu druhým poskytovať žiadúci tieň. Pri výbere vhodného susedstva rastlín preto pozeráme hlavne na to, aby rastliny okrem odlišnej hĺbky zakorenenia a vzrastu pochádzali z odlišných čeľadí a prinášali tak efektívne striedanie plodín v jednom roku, a aby jedny svojou bujnosťou neutláčali iné.
Ako na výsev?
Osvedčenou klasikou je striedanie vhodných rastlín v riadkoch, vyskúšať však môžete i iné možnosti. Podľa toho, ako záhon zberáme a robíme opätovný výsev, rastlinné spoločenstvo na záhone sa postupne mení.
Výsledkom bude bohatší zber na menšom priestore. Hustý pokryv nedáva moc šancu burine a chráni pôdu pred vysychaním. Semená sa vysievajú na tú istú plochu druh po druhu. Ťažšie a ľahšie semená nemožno vysievať spolu, ťažké by sa zoskupili bližšie k nám. Aj napriek tomu, že budeme zberať väčšinu rastlín mladých, nevysievame semená príliš nahusto, priestor približne 3 cm okolo seba potrebuje každý semenáčik.
Pestovanie polykultúr
S pestovaním polykultúr môžete začať napr. výsevom mixov rôznych odrôd šalátov, ktoré umožnia dlhší a rozmanitejší zber inej listovej zeleniny, ako je napríklad rukola, listová horčica, špenát, bylinky a jedlé letničky. Pridať možno kôpor a nechtík, letničku nielen nenáročnú, ale i peknú, jedlú a liečivú (zberať môžeme jeho mladé listy a potom i kvety).
Ďalej je možné záhon obohatiť reďkovkami a paštrnákom či mrkvou - rýchlo rastúce listy reďkoviek zatienia pôdu a uľahčia klíčenie pomalšiemu paštrnáku a mrkve. Takýto záhon však vyžaduje každodenný zber.
Rastliny zberáme celé, aby uvoľnili miesto ostatným (ak chcete listový šalát iba strihať pre opakovaný zber, musíte pri výsadbe voliť väčšie rozostupy). Na uvoľnené miesta po reďkovkách prídu napr. kríčkové fazule alebo ružičkový kel.
Ak necháte kôpor vykvitnúť, láka pestrice, ktorých larvy likvidujú vošky. Vhodnou kombináciou je aj mrkva (koreniaca v hĺbke) a cibuľa (plytké korene sa o vodu a živiny bez problémov s mrkvou podelia, každá ich nasáva z inej hĺbky), do tretice sa k nim hodí šalát, ktorému ľahké zatienenie vzpriamenými listami mrkvy a cibule neprekáža.
